V malej dedinke pod zelen\u00fdmi kopcami b\u00fdval sedemro\u010dn\u00fd Filip, ktor\u00fd miloval futbal viac ne\u017e \u010doko\u013evek in\u00e9. Ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no sa zob\u00fadzal s predstavou, ako raz zdvihne nad hlavu ve\u013ek\u00fd poh\u00e1r a cel\u00e9 ihrisko bude kri\u010da\u0165 jeho meno. Mal dokonca zo\u0161it, do ktor\u00e9ho si kreslil svoje vysn\u00edvan\u00e9 g\u00f3ly, hoci v\u00e4\u010d\u0161ina z nich vyzerala sk\u00f4r ako zemiaky s nohami ne\u017e futbalisti. Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eil letn\u00fd turnaj ml\u00e1de\u017ee, Filip bol presved\u010den\u00fd, \u017ee tentoraz mus\u00ed vyhra\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00e9 popoludnie tr\u00e9noval na dedinskom ihrisku. Niekedy sa mu darilo, inokedy lopta odskakovala tak zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee ju musel nah\u00e1\u0148a\u0165 cez kr\u00edky, za ploty a raz dokonca a\u017e k rybn\u00edku. Napriek tomu si st\u00e1le opakoval, \u017ee v\u00ed\u0165azstvo je to jedin\u00e9, na \u010dom z\u00e1le\u017e\u00ed. \u010c\u00edm viac sa turnaj pribli\u017eoval, t\u00fdm viac myslel na poh\u00e1r a t\u00fdm menej si u\u017e\u00edval samotn\u00fa hru.<\/p>\n
Jedn\u00e9ho ve\u010dera sa po tr\u00e9ningu vracal domov okolo star\u00e9ho skladu \u0161portov\u00fdch potrieb, ktor\u00fd u\u017e roky nikto neotv\u00e1ral. Z otvoren\u00e9ho okna sa zablyslo zvl\u00e1\u0161tne modrast\u00e9 svetlo. Filip nakukol dnu a medzi zapr\u00e1\u0161en\u00fdmi sie\u0165ami, star\u00fdmi dresmi a vyblednut\u00fdmi vlajkami zbadal leskl\u00fd strieborn\u00fd poh\u00e1r. Vyzeral staro, ale z\u00e1rove\u0148 akoby ho niekto vyle\u0161til len pred chv\u00ed\u013eou.<\/p>\n
Ke\u010f sa ho dotkol, poh\u00e1r sa jemne roz\u017eiaril. \u201eKone\u010dne niekto, kto ma na\u0161iel,\u201c ozval sa pokojn\u00fd hlas. Filip sa tak z\u013eakol, \u017ee zakopol o vedro a spadol rovno na star\u00e9 futbalov\u00e9 lopty. \u201eTy… ty rozpr\u00e1va\u0161?\u201c vykoktal. \u201eSamozrejme,\u201c odpovedal poh\u00e1r. \u201eU\u017e ve\u013emi dlho \u010dak\u00e1m na niekoho, kto chce by\u0165 skuto\u010dne dobr\u00fdm hr\u00e1\u010dom.\u201c<\/p>\n
Filipovi za\u017eiarili o\u010di. \u201eTak mi pom\u00f4\u017ee\u0161 vyhra\u0165 turnaj?\u201c Poh\u00e1r sa chv\u00ed\u013eu odml\u010dal. \u201eMo\u017eno. Ale najprv mus\u00ed\u0161 splni\u0165 nieko\u013eko \u00faloh.\u201c Chlapec okam\u017eite prik\u00fdvol. Bol pripraven\u00fd urobi\u0165 \u010doko\u013evek, ak ho to pribl\u00ed\u017ei k v\u00ed\u0165azstvu.<\/p>\n
Nasleduj\u00face r\u00e1no ho poh\u00e1r zaviedol na opusten\u00e9 tr\u00e9ningov\u00e9 ihrisko za lesom. Tam na neho \u010dakala prv\u00e1 \u00faloha. \u201eDnes nebude\u0161 strie\u013ea\u0165 g\u00f3ly,\u201c povedal poh\u00e1r. \u201eBude\u0161 tis\u00edckr\u00e1t prihr\u00e1va\u0165 loptu o stenu.\u201c Filip si myslel, \u017ee je to \u017eart. Prihr\u00e1vky ho nikdy nebavili tak ako g\u00f3ly. Napriek tomu za\u010dal. Po sto prihr\u00e1vkach ho boleli nohy. Po tristo ho bolela aj trpezlivos\u0165. Po p\u00e4\u0165sto si u\u017e nebol ist\u00fd, pre\u010do tam vlastne stoj\u00ed.<\/p>\n
Ke\u010f skon\u010dil, poh\u00e1r sa sp\u00fdtal: \u201e\u010co si sa nau\u010dil?\u201c Filip pokr\u010dil plecami. \u201e\u017de je to stra\u0161n\u00e1 nuda?\u201c Poh\u00e1r sa zasmial. \u201eNie. Nau\u010dil si sa, \u017ee dobr\u00e9 veci vznikaj\u00fa opakovan\u00edm. Nikto sa nestane skvel\u00fdm hr\u00e1\u010dom len preto, \u017ee si to \u017eel\u00e1.\u201c<\/p>\n
O dva dni pri\u0161la druh\u00e1 \u00faloha. Filip dostal vedro pln\u00e9 l\u00f4pt a mal ich odnies\u0165 na ihrisko mlad\u0161\u00edm de\u0165om. Myslel si, \u017ee potom bude nasledova\u0165 nejak\u00fd ve\u013ek\u00fd tr\u00e9ning, ale nestalo sa. Cel\u00e9 popoludnie pom\u00e1hal najmen\u0161\u00edm hr\u00e1\u010dom. Ukazoval im, ako spr\u00e1vne kopn\u00fa\u0165 do lopty, zbieral lopty zo \u017eiv\u00e9ho plota a ute\u0161oval chlapca, ktor\u00e9mu sa nedarilo trafi\u0165 br\u00e1nku. Ke\u010f sa ve\u010der vracal domov, bol unaven\u00fd viac ne\u017e po tr\u00e9ningu.<\/p>\n
\u201eA \u010do si sa nau\u010dil dnes?\u201c sp\u00fdtal sa poh\u00e1r. Filip chv\u00ed\u013eu prem\u00fd\u0161\u013eal. \u201e\u017de je \u0165a\u017ek\u00e9 myslie\u0165 na niekoho in\u00e9ho, ke\u010f st\u00e1le mysl\u00edm na vlastn\u00fa v\u00fdhru.\u201c Poh\u00e1r spokojne za\u017eiaril.<\/p>\n
Tretia \u00faloha bola e\u0161te zvl\u00e1\u0161tnej\u0161ia. Filip mal po\u010das t\u00fd\u017ed\u0148a zapisova\u0165 v\u0161etky svoje chyby. Ka\u017ed\u00fa nepresn\u00fa prihr\u00e1vku, ka\u017ed\u00fd zl\u00fd dotyk s loptou, ka\u017ed\u00fd nevydaren\u00fd pokus. Najprv ho to hnevalo. Str\u00e1nky zo\u0161ita sa r\u00fdchlo plnili. Zdalo sa mu, \u017ee rob\u00ed chyby neust\u00e1le. Potom si v\u0161ak v\u0161imol nie\u010do zauj\u00edmav\u00e9. Chyby sa za\u010dali opakova\u0165. A ke\u010f vedel, ktor\u00e9 rob\u00ed naj\u010dastej\u0161ie, dok\u00e1zal ich postupne opravova\u0165.<\/p>\n
\u201e\u013dudia sa \u010dasto boja ch\u00fdb,\u201c povedal poh\u00e1r. \u201ePritom s\u00fa to len zna\u010dky na ceste, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa, kam sa treba pozrie\u0165.\u201c Filip si t\u00fa vetu zapam\u00e4tal.<\/p>\n
Dni plynuli a turnaj sa bl\u00ed\u017eil. Filip st\u00e1le tr\u00e9noval, ale u\u017e nepo\u010d\u00edtal iba g\u00f3ly. Za\u010dal si v\u0161\u00edma\u0165, ako sa zlep\u0161uj\u00fa jeho prihr\u00e1vky, ako r\u00fdchlej\u0161ie rozm\u00fd\u0161\u013ea na ihrisku a ako ho futbal op\u00e4\u0165 bav\u00ed. Dokonca sa viac smial. Raz sa pri tr\u00e9ningu po\u0161mykol na mokrej tr\u00e1ve a skon\u010dil v sieti ako zamotan\u00e1 ryba. Cel\u00e9 dru\u017estvo sa smialo vr\u00e1tane neho.<\/p>\n
Napokon pri\u0161iel de\u0148 turnaja. Ihrisko bolo pln\u00e9 det\u00ed, rodi\u010dov a farebn\u00fdch vlajok. Vzduch vo\u0148al po tr\u00e1ve a kol\u00e1\u010doch, ktor\u00e9 piekli star\u00e9 mamy. Filip c\u00edtil vzru\u0161enie, ale tentoraz aj zvl\u00e1\u0161tny pokoj. Vedel, \u017ee sa pripravoval najlep\u0161ie, ako vedel.<\/p>\n
Prv\u00fd z\u00e1pas jeho t\u00edm vyhral. Druh\u00fd tie\u017e. V semifin\u00e1le prehr\u00e1vali o g\u00f3l, no Filip prihral spoluhr\u00e1\u010dovi, ktor\u00fd mal lep\u0161iu poz\u00edciu, a ten sk\u00f3roval. E\u0161te pred p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ami by sa pok\u00fasil vystreli\u0165 s\u00e1m. Teraz v\u0161ak myslel na cel\u00fd t\u00edm.<\/p>\n
Fin\u00e1le bolo nap\u00ednav\u00e9. Oba t\u00edmy hrali v\u00fdborne. Nieko\u013eko min\u00fat pred koncom bol stav nerozhodn\u00fd. Filip sa dostal s loptou pred br\u00e1nku. Mal \u0161ancu sta\u0165 sa hrdinom z\u00e1pasu. Vtom si v\u0161imol spoluhr\u00e1\u010da \u00faplne vo\u013en\u00e9ho pri druhej \u017erdi.<\/p>\n
Na okamih sa v jeho hlave ozval star\u00fd hlas, ktor\u00fd t\u00fa\u017eil po sl\u00e1ve a v\u00ed\u0165aznom g\u00f3le. Potom si spomenul na v\u0161etky \u00falohy, na stovky prihr\u00e1vok, na chyby v zo\u0161ite aj na mal\u00e9 deti na tr\u00e9ningu. Bez v\u00e1hania prihral. Spoluhr\u00e1\u010d strelil g\u00f3l.<\/p>\n
Trib\u00fana vybuchla nad\u0161en\u00edm. Filipov t\u00edm vyhral turnaj. Hr\u00e1\u010di sk\u00e1kali od radosti a obj\u00edmali sa. Ke\u010f kapit\u00e1n zdvihol poh\u00e1r nad hlavu, Filip sa usmial. Bol \u0161\u0165astn\u00fd, ale nie preto, \u017ee vyhrali. Bol \u0161\u0165astn\u00fd preto, \u017ee vedel, ak\u00fa cestu pre\u0161li.<\/p>\n
Ve\u010der sa e\u0161te raz zastavil pri starom sklade. Poh\u00e1r tam st\u00e1l na svojom mieste. \u201eTak predsa som vyhral,\u201c povedal Filip.<\/p>\n
\u201e\u00c1no,\u201c odpovedal poh\u00e1r. \u201eAle nie tak, ako si si myslel na za\u010diatku.\u201c<\/p>\n
Filip prik\u00fdvol. Teraz u\u017e rozumel. Keby aj fin\u00e1le prehrali, v\u0161etko, \u010do sa nau\u010dil po\u010das tr\u00e9ningu, by mu zostalo. Poh\u00e1r, medaily a v\u00fdsledky raz zapadn\u00fa prachom. Vytrvalos\u0165, poctiv\u00e1 pr\u00e1ca a rados\u0165 z hry v\u0161ak zostan\u00fa ove\u013ea dlh\u0161ie.<\/p>\n
Ke\u010f odch\u00e1dzal domov, poh\u00e1r sa naposledy roz\u017eiaril. Potom svetlo pomaly zmizlo. Filip sa usmial a vykro\u010dil do ve\u010dera. Nad dedinou sa rozsvecovali prv\u00e9 hviezdy a on vedel, \u017ee zajtra p\u00f4jde op\u00e4\u0165 tr\u00e9nova\u0165. Nie preto, aby bol najlep\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch, ale preto, \u017ee futbal jednoducho miloval.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161iu hodnotu nemaj\u00fa veci, ktor\u00e9 z\u00edskame na konci cesty, ale to, \u010do sa po\u010das nej nau\u010d\u00edme. Ke\u010f \u010dlovek vytrv\u00e1 aj vtedy, ke\u010f v\u00fdsledky neprich\u00e1dzaj\u00fa hne\u010f, postupne objav\u00ed silu, ktor\u00e1 vydr\u017e\u00ed ove\u013ea dlh\u0161ie ne\u017e ak\u00e1ko\u013evek v\u00fdhra.<\/p>\n\n\n\n\n