Samko a mlyn plný tikajúcich Minútok

Na konci malej horskej dediny stál starý mlyn s veľkým dreveným kolesom, ktoré sa už dávno netočilo, no vždy večer odtiaľ bolo počuť jemné tikotanie, akoby tam stovky drobných chrobáčikov klopkali lyžičkami o poháre. Deväťročný Samko tam chodieval rád, pretože pri mlyne bývalo ticho a vo vzduchu voňala mäta zmiešaná s mokrým drevom.

Jedného daždivého podvečera sa pod mlynom otvorili malé dvierka, ktoré si Samko nikdy predtým nevšimol. Opatrne vošiel dolu kamennými schodmi a ocitol sa v obrovskej dielni plnej zvláštnych strojov, tikajúcich koliesok a drobných bytostí veľkých asi ako jablko. Mali guľaté brušká, čiapky s cinkajúcimi zvončekmi a behali sem a tam tak rýchlo, až za nimi vial farebný prach.

Uprostred dielne sedel veľký obor Chronos s hustou bradou, v ktorej mal zamotané ceruzky, lyžičky aj dve ponožky. Práve sa snažil chytiť neposlušnú Minútku, ktorá mu skákala po hlave a vykrikovala, že nechce upratovať pondelkové rána.

Chronos Samkovi vysvetlil, že Minútky pomáhajú udržiavať poriadok v dňoch a chvíľach. Lenže niekoľko z nich sa pohádalo pri triedení ranných a večerných chvíľ, a preto sa v dedine začal poriadny zmätok. Niekde sliepky zaspali počas obeda, inde deti dojedli polievku ešte skôr, než si sadli za stôl.

Na druhý deň sa chaos ešte zhoršil. Pekárovi vykyslo cesto tak rýchlo, že mu bochníky vyskakovali z okna na ulicu ako nafúknuté lopty. V škole sa zasa jedna hodina vliekla tak dlho, že učiteľovi narástla pena na kakau skôr, než stihol dopísať vetu na tabuľu.

Samko spolu s Chronosom a Minútkami hľadali príčinu problému hlboko pod mlynom. V jednej miestnosti objavili veľkú hromadu poprehadzovaných farebných stúh, ktoré označovali ranné, obedné a večerné chvíle. Malá Minútka menom Cvik tam sedela celá zamotaná a tvárila sa veľmi urazene, pretože si myslela, že ju ostatné Minútky nechcú pustiť k večerným chvíľam so svetluškami.

Keď sa Samko pokúsil pomôcť, omylom potiahol nesprávnu stuhu a z celej miestnosti vyleteli stovky malých budíkov. Chronos sa ich snažil chytať obrovskou sieťkou na motýle, no zakaždým mu niektorý budík pristál na nose a hlasno zacengal. Minútky sa od smiechu kotúľali po zemi a dokonca aj Samko sa smial tak silno, až mu slzy tiekli po lícach.

Napokon Samko pokojne roztriedil všetky farebné stuhy podľa svetla oblohy — bledomodré k ránu, zlaté k obedu a tmavofialové k večeru. Minútka Cvik dostala úlohu rozsvietiť večerné svetlušky, na čo bola veľmi pyšná, a v celej dielni sa znovu ozvalo spokojné tikotanie.

Keď sa dedina na ďalšie ráno zobudila, všetko fungovalo presne tak, ako malo. Raňajky voňali v správny čas, deti stíhali cestu do školy a pekár už nemusel naháňať bochníky po ulici. Samko sa večer vrátil k starému mlynu, kde sa vo vetre jemne otáčalo drevené koleso a z podzemia bolo počuť spokojné cinkanie Minútok.

Ponaučenie

Aj malé veci, ako sú chvíle a minúty, majú svoj poriadok a význam – keď ich pomiešame, vznikne zmätok. Trpezlivosť, spolupráca a pochopenie druhých dokážu všetko opäť usporiadať.

Mini kvíz