Ela a lietajúci lunapark pod hviezdami

Na kraji mesta stál starý lunapark, ktorého vyblednuté kolotoče cez deň ticho škrípali vo vetre a večer sa leskli mesačným svetlom, akoby čakali na niekoho, kto si ešte pamätá ich smiech. Desaťročná Ela chodievala okolo každý večer so svojím batôžkom plným gaštanov a vždy mala pocit, že spoza zatvorených brán počuje tichú hudbu.

Jedného večera sa medzi oblakmi zablyslo modré svetlo a veľký retiazkový kolotoč sa pomaly zdvihol zo zeme. Ela prekvapene otvorila ústa, keď sa pred ňou objavil drobný mechanický vrabec Tiko s mosadznými krídlami, ktorý jej zamával skrutkovým chvostíkom a zakričal, že lunapark potrebuje pomoc.

Vo vnútri starého stanu sedel kúzelník Baltazár v dlhom kabáte posiatom hviezdami a nervózne miešal horúce kakao v obrovskom hrnčeku. Povedal Ele, že z lietajúceho lunaparku vypadli tri hviezdne ozubené kolieska a bez nich sa sny detí začnú miešať ako poprehadzované ponožky v práčke.

Ela sa spolu s Tikom vydala nad mesto v malom balónovom vozíku. Pod nimi sa ligotali strechy domov a vietor im cuchal vlasy tak silno, až Tikovi odletela skrutka z klobúčika. Keď ju hľadali medzi cukrovými balónmi, omylom spustili fontánu mydlových bublín, ktorá zalepila Baltazárovi fúzy do tvaru mašle.

Prvé koliesko našli na vrchole starej horskej dráhy, kde ho strážila partia ospalých holubov. Druhé sa kotúľalo medzi obrovskými plyšovými medveďmi v herni a tretie uviazlo v stánku s praženou kukuricou, kde veselo poskakovalo medzi hrncami ako zlatý dukát.

Keď všetky kolieska vrátili na svoje miesto, lunapark sa rozžiaril tisíckami malých svetiel a pomaly sa zdvihol nad oblaky. Kolotoče sa ticho točili vo vzduchu, balóny plávali ako farebné ryby a deti v meste začali pokojne spať.

Ela sa ešte chvíľu dívala na hviezdy, zatiaľ čo Tiko spokojne podriemkaval na jej pleci. A keď sa lunapark pomaly vracal späť na zem, Baltazár jej podal papierové lízatko v tvare mesiaca a povedal, že niektoré noci bývajú krajšie než sny samotné.

Ponaučenie

Aj tie najmenšie súčiastky majú veľký význam – bez nich by veľké veci nemohli fungovať. Keď pomáhame druhým a nevzdáme sa, dokážeme vrátiť radosť nielen im, ale aj sebe.