Jakub a sopka hnevu

Jakub je chlapec, ktorý sa rýchlo hnevá, a jeho hnev pripomína sopku. S pomocou Vetra pokoja sa naučí, ako svoj hnev zvládnuť pomocou dýchania, slov a krátkej pauzy. Na druhý deň to skúsi a zistí, že pokojné riešenie funguje lepšie. Rozprávka učí deti, že hnev je prirodzený, ale dá sa zvládnuť.

0:00 0:00

⏱️ Približný čas čítania: 5 minút

Rozprávka na dobrú noc: Jakub a sopka hnevu o zvládani hnevu

V malej dedinke pod zeleným kopcom býval chlapec menom Jakub. Mal sedem rokov, rád hral futbal, staval bunkre z diek a miloval čokoládové palacinky. Ale mal aj jedno tajomstvo…
Keď sa nahneval, v jeho brušku sa začala prebúdzať malá sopka.

Najprv len tak ticho bublala.

tiché bublanie
0:00 / 0:00

„Bubl… bubl…“
Potom sa zohrievala.
A keď sa Jakub poriadne nahneval…
BUM! Sopka vybuchla!

Veľký výbuch
0:00 / 0:00

Keď sopka vybuchne

Jedného dňa si Jakub staval veľkú vežu z kociek. Bola taká vysoká, že skoro dosiahla až na stôl.

„Toto bude najvyššia veža na svete!“ povedal si hrdo.

Vtom prišla jeho malá sestra Ema. Zakopla…
a BUM! veža sa zrútila.

Bum
0:00 / 0:00

Jakub stuhol.
Sopka v jeho brušku sa začala prebúdzať.

„Nieeeee!“ zakričal. „Prečo si to urobila?!“

Dupol nohou.
Hodil kocku.
A ešte aj zakričal na Emu, ktorá sa už skoro rozplakala.

Mama prišla do izby.
„Jakub, čo sa deje?“ spýtala sa pokojne.

Ale Jakub už nepočúval.
Jeho sopka práve vybuchla naplno.


Tichý vietor

Večer si Jakub ľahol do postele.
Bol ticho.
A trochu smutný.

„Prečo som tak kričal?“ zašepkal.

Zrazu pocítil jemný vánok.
„Fííí…“

Vietor
0:00 / 0:00

Pri jeho posteli stála zvláštna bytosť. Vyzerala ako obláčik s očami.

„Ahoj, Jakub,“ povedala. „Ja som Vietor pokoja.“

„Vietor… čo?“ zamrmlal Jakub.

„Vietor pokoja. Prišiel som ti pomôcť so sopkou.“

Jakub sa posadil.
„Ty vieš o mojej sopke?“

Vietor sa usmial.
„Každé dieťa má sopku. Ale nie každé ju vie upokojiť.“


Tajomstvo sopky

„Keď sa nahneváš,“ vysvetľoval Vietor, „tvoje telo sa snaží povedať: Niečo sa mi nepáči. To je v poriadku. Hnev nie je zlý.“

„Naozaj?“ prekvapil sa Jakub.

„Naozaj. Ale… keď sopka vybuchne, môže ublížiť druhým aj tebe.“

Jakub si spomenul na Emu.
„Ja som jej ublížil…“

„Nie rukami,“ povedal Vietor jemne, „ale slovami. A tie niekedy bolia viac.“

Jakub sklonil hlavu.


Tri kúzla proti hnevu

„Chceš sa naučiť, ako sopku upokojiť?“ spýtal sa Vietor.

„Áno!“ povedal Jakub rýchlo.

„Tak počúvaj. Sú tri kúzla.“


1. Dych draka

„Keď cítiš hnev, nadýchni sa ako drak… a pomaly vydýchni.“

Jakub to skúsil.
„Fúúú…“

„Výborne,“ povedal Vietor. „Takto ochladíš lávu.“


2. Slová namiesto kriku

„Povedz, čo cítiš. Napríklad: Som nahnevaný, lebo sa mi rozbila veža.

Jakub prikývol.
„To znie lepšie ako kričať…“


3. Malá pauza

„Keď je sopka silná, odíď na chvíľu preč. Sadni si. Počítaj do desať.“

„To zvládnem,“ povedal Jakub.


Nový deň

Na druhý deň Jakub opäť staval vežu.

Ema prišla znova.
Jakub sa trochu zľakol.

Ale tentoraz…
Ema len potichu sledovala.

A potom… ťuk!

Jedna kocka spadla.

Jakub cítil, ako sa sopka prebúdza.

„Bubl…“

tiché bublanie
0:00 / 0:00

Zastal.
Nadýchol sa.

„Fúúú…“

Pozrel na Emu a povedal:
„Som trochu nahnevaný… ale môžeme to opraviť spolu.“

Ema sa usmiala.
„Dobre!“

A spolu postavili ešte krajšiu vežu než predtým.


Ponaučenie

Hnev je ako sopka – každý ju má.
Ale keď ju necháme vybuchnúť, môže ublížiť nám aj ostatným.
Keď sa naučíme dýchať, hovoriť o svojich pocitoch a dať si pauzu, dokážeme hnev zvládnuť…
a zmeniť ho na niečo dobré.

Ohodnoťte rozprávku

0/5 0 počet hlasov:0

Neprečítané