Rozprávka: Medvedík, ktorý sa bál tmy

V malom údolí obklopenom horami žil medvedík menom Brumko. Bol to milý a zvedavý medvedík, ktorý mal rád les, potoky a kamarátske hry. Ale mal jednu vec, ktorú nikomu nechcel priznať – bál sa tmy.

Keď slnko zapadlo a les sa ponoril do večera, Brumko sa vždy rýchlo schoval do svojej nory. Aj keď ostatné zvieratá ešte behali vonku, smiali sa a rozprávali si príbehy pri ohni, Brumko si zakrýval uši a pevne zatváral oči.

„V tme sa určite niečo skrýva,“ hovoril si potichu.

Jedného dňa sa v lese začalo hovoriť o Záhadnom svetle. Objavovalo sa len v najtmavšej časti lesa a vraj ukazovalo cestu k najkrajšiemu miestu v celom údolí – Krištáľovému jazierku.

Zvieratá boli nadšené. Každý chcel svetlo nájsť. A každý sa pripravil na nočný výpravu.

Brumko počúval rozhovory a v jeho vnútri sa miešala zvedavosť so strachom.

„Chcem vedieť, čo je Krištáľové jazierko… ale čo ak je noc príliš strašidelná?“ rozmýšľal.

Večer, keď sa výprava začala, všetci vyrazili spolu. Líška niesla lampáš, zajac mapu a sova lietala nad nimi a ukazovala cestu.

Brumko išiel na konci. Každý krok v tme mu znel hlasnejšie ako zvyčajne. Vetvy stromov škrípali, vietor šepkal a tiene sa pohybovali zvláštne.

„Nezvládnem to,“ pomyslel si.

Vtom sa pred nimi objavila úzka cesta cez hustý les. Lampáš zhasol.

Všetko sa ponorilo do úplnej tmy.

Zvieratá zastali.

„Čo teraz?“ spýtal sa zajac.

Sova ticho povedala: „Musíme pokračovať podľa hviezd a zvukov lesa.“

Brumko však cúvol. Chcel utiecť späť domov. Ale potom si všimol, že ostatné zvieratá sa nehýbu len preto, že čakajú jeden na druhého.

Nikto nebol sám.

Brumko si uvedomil, že aj keď sa bojí, nie je v lese sám. A že možno tma nie je nepriateľ.

Hlboko sa nadýchol a povedal: „Ja… skúsim ísť s vami.“

Krok za krokom kráčali ďalej. Brumko si začal všímať veci, ktoré predtým nevidel – svetlušky, ktoré jemne svietili, zvuk vody v potoku a jemný šum vetra, ktorý znel upokojujúco.

Tma nebola prázdna. Bola plná života.

Po chvíli sa pred nimi objavilo jemné modré svetlo. Les sa otvoril a pred nimi sa rozprestrelo Krištáľové jazierko. Voda svietila ako hviezdy a celý les sa v ňom odrážal.

Zvieratá sa radovali.

Brumko stál ticho. Už sa necítil vystrašený. Cítil pokoj.

„Tma nie je zlá,“ povedal potichu. „Len som ju nepoznal.“

Od tej noci Brumko stále trochu rešpektoval tmu, ale už sa jej nebál. A niekedy dokonca rád chodil večer von a počúval les.

Ponaučenie

Strach často pramení z neznámeho. Keď ho spoznáme a neostaneme sami, môže sa zmeniť na odvahu a pokoj.

Otázky pre deti

1. Prečo sa Brumko bál ísť do lesa v noci?
2. Čo pomohlo Brumkovi prekonať strach?
3. Ako by si sa zachoval ty, keby si bol na jeho mieste?