Malý tuleník a stratená perla

Ďaleko na severe, tam kde more spieva medzi ľadovými kryhami a sneh v noci žiari ako cukor, žil malý tuleník menom Timi.

Timi bol najmenší zo všetkých tuleníkov.

Mal malé plutvy.
Malý nos.
A veľmi veľké oči.

Ale čo bolo najhoršie…

…strašne sa bál vody.

Čo je pri tuleňovi dosť nepraktické.

Ostatné tulene sa potápali, skákali a naháňali ryby.

Timi sedel na kryhe a kričal:
„Pozor! Tá voda je mokrá!“

„To je doslova voda,“ smiala sa jeho sestra Lili.

Timi len nervózne objal svoju obľúbenú rybiu hračku.

Jedného večera sa celá tulenia kolónia zhromaždila okolo starej babky Elzy.

Babku Elzu počúvali všetci.

Dokonca aj čajky.
A tie obyčajne nepočúvali nikoho.

Babky Elza rozprávala legendu o Mesačnej perle.

„Kedysi dávno,“ začala tajomným hlasom, „chránila naše more magická perla. Vďaka nej bolo more pokojné a ľad pevný.“

Malé tulene počúvali s otvorenými ústami.

„Ale jedného dňa sa perla stratila.“

„A čo sa stalo potom?“ spýtal sa Timi.

Babka Elza ukázala na tmavé more.

„Odvtedy sa občas objavujú veľké búrky.“

Presne v tej chvíli:

„VUUUUUŠŠŠŠ!“

Zafúkal silný vietor.

Jedna ryba niekomu pristála na hlave.

„To je znamenie,“ povedala babka Elza vážne.

Timi prehltol.
„Aké znamenie?“

„Že perla sa musí nájsť.“

Všetci stíchli.

Potom sa ozval veľký tuleň Bruno:
„Ja by som ju našiel, ale po večeri som veľmi unavený.“

„A ja mám zajtra kúpeľ,“ povedal ďalší.

„A mňa bolí plutva z premýšľania,“ dodal tretí.

Timi si povzdychol.

Nikomu sa nechcelo.

V noci však prišla obrovská búrka.

Vlny búchali do ľadu.
Vietor hučal.
A malý ľadový most k domovom tuleňov sa začal lámať.

„Musíme niečo urobiť!“ kričala Lili.

Timi sa triasol.

Nie od zimy.

Od strachu.

Potom si spomenul na babku Elzu.

A na perlu.

„Ja ju nájdem,“ povedal potichu.

„Ty?!“ vyvalil oči Bruno.

„Veď ty sa bojíš aj mláky.“

Timi sklopil uši.

„Aj tak pôjdem.“

Nasledujúce ráno vyrazil.

Mal malý šál.
Tri sušené ryby.
A mapu nakreslenú tak zle, že veľryba vyzerala ako zemiak.

Prvá zastávka bola Ľadová jaskyňa ozvien.

Vo vnútri bolo ticho.

Až príliš ticho.

Timi opatrne vošiel.

„Haló?“ zašepkal.

„Halóóóóó!“ odpovedala ozvena.

Timi vyskočil tri centimetre do vzduchu.

„To som bol ja?“ spýtal sa.

„JAJAJAJA!“ odpovedala jaskyňa.

„Táto jaskyňa je veľmi protivná.“

Zrazu sa spod snehu ozvalo:
„Pomoc!“

Timi odhrabal sneh a našiel malého tučniaka.

Bol zamotaný v rybárskej sieti.

„Volám sa Piko,“ zachvel sa tučniak. „Už dve hodiny sa tu točím dokola.“

„Prečo si neodišiel?“

„Lebo som bol zamotaný.“

„Aha.“

Timi ho vyslobodil.

Piko sa usmial.
„Pomôžem ti.“

A tak pokračovali spolu.

Cestou stretli mrzutého kraba Gustava.

Sedel na kameni a hundral.

„Nič nie je ako kedysi.“

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Timi.

„More je čoraz divokejšie. Včera mi vlna odniesla večeru.“

„To je smutné.“

„Bola to veľmi dobrá večera.“

Gustav sa nakoniec pridal k nim.

„Niekto vás musí ochrániť,“ povedal dôležito.

„Pred čím?“ spýtal sa Piko.

„Neviem. Ale určite pred niečím.“

Večer dorazili k obrovskému ľadovému oblúku.

Pod ním sa nachádzala tmavá lagúna.

Voda zvláštne žiarila.

„Perla je tam dole,“ zašepkal Gustav.

Timi zbledol.

Dole bola hlboká voda.

Veľmi hlboká voda.

„Ja… ja tam nedokážem ísť.“

Vtom sa ozvalo hlasné praskanie.

Ľad za nimi sa začal rozpadať.

„Timi!“ kričal Piko.

Malý tuleník sa pozrel na svojich kamarátov.

Báť sa bolo jednoduché.

Ale nechať kamarátov v nebezpečenstve?

To bolo horšie.

Timi sa nadýchol.

A prvýkrát v živote skočil do vody.

„ŠPLUCH!“

Bola studená.
Tmavá.
A plná bubliniek.

Timi rýchlo mával plutvami.

Najskôr nešikovne.
Potom lepšie.
A zrazu…

…plával.

„Ja PLÁVAM!“ vykríkol pod vodou.

Čo nebolo veľmi praktické, lebo sa skoro napil mora.

Na dne lagúny niečo svietilo.

Mesačná perla.

Bola ukrytá v obrovskej mušli.

Timi ju opatrne zobral.

Vtom sa voda okolo nich rozžiarila modrým svetlom.

Prúd mora sa upokojil.
Ľad prestal praskať.
A vietor utíchol.

„Podarilo sa!“ kričal Piko.

Keď sa vrátili domov, všetci tulene jasali.

Dokonca aj Bruno.

Aj keď trochu neochotne.

Babka Elza sa usmiala.

„Vidíš, Timi? Odvaha neznamená nemať strach.“

„Tak čo znamená?“

„Urobiť správnu vec aj napriek strachu.“

Timi sa usmial.

A potom skočil do vody úplne sám.

Síce trošku krivo…

…ale skočil.

---

Ponaučenie

Odvaha neznamená, že sa človek nebojí. Znamená, že dokáže pomôcť a spraviť správnu vec aj napriek strachu.

---