Nebeské mesto Dragonhaven a drak, ktorý hľadal domov (2. časť)

2. ČASŤ (ochrana jednorožcov a spolupráca )

Skôr než stihli jaskyňu opustiť, celý ostrov sa zachvel. Z tieňov na stenách sa začali vynárať desiatky tmavých drakov. Niektorí mali žiariace oči, iní obrovské pazúry a ďalší sa pomaly plazili po strope. Blaze sa nadýchol, pripravený vychŕliť mohutný plameň, no Lumion ho jemne zastavil krídlom. „Počkaj. Niečo mi na nich nesedí.“

Willow sa opatrne priblížila k jednému z tieňových drakov a natiahla labku. V tej chvíli sa príšera rozplynula na drobné čierne iskričky. „Sú to len ilúzie!“ zvolala. Stormy okamžite roztočil okolo seba silný vír vetra, ktorý rozohnal väčšinu tieňov ako rannú hmlu. V celej jaskyni zostal stáť už len jediný drak – Nyxor.

„Ste odvážnejší, než som čakal,“ povedal pokojne Nyxor. Jeho hlas už nezniel nahnevane, ale skôr unavene. „Každý, kto sem prišiel predo mnou, utiekol ešte skôr, ako ma vôbec uvidel.“ Jediným pohybom krídla vytvoril okolo seba kruh z tieňov, cez ktorý nebolo možné prejsť.

Blaze netrpezlivo vykročil dopredu. „Prečo nám robíš všetky tie problémy? Chceš ovládnuť Dragonhaven?“ Nyxor sa na okamih odmlčal. „Áno… ale nie preto, aby som ho zničil. Ak budem kráľom, nikto ma už nebude môcť vyhnať. Nikto sa mi nebude smiať. Nikto mi nepovie, že moje schopnosti sú príliš temné.“

Lumion sa pozrel Nyxorovi priamo do očí. „Vieš, čo som videl v pamäťovom kryštáli?“ Tmavý drak prekvapene cúvol. Myslel si, že ten kryštál už dávno stratil svoju moc. „Videl som malého dráčika, ktorý nechcel byť zlý. Chcel iba kamarátov.“

Nyxorove tiene sa na okamih zachveli. Bolo to prvýkrát po veľmi dlhej dobe, čo niekto nehovoril o jeho sile, ale o tom, čo cítil. Chcel niečo povedať, no namiesto slov sa jaskyňou ozvalo hlasné volanie o pomoc.

Všetci vybehli pred jaskyňu. Nad neďalekými oblakmi sa zmietalo stádo lietajúcich jednorožcov. Ich dúhové krídla zachytila obrovská čierna búrka a silný vír ich začal unášať smerom k ostrým skalám lietajúceho pohoria. Malé žriebätá panikárili a dospelé jednorožce ich márne chránili vlastnými krídlami.

Stormy sa okamžite vzlietol vysoko nad oblaky. Rozprestrel krídla a pokúsil sa odtlačiť búrkové mračná silným vetrom, no vír bol príliš silný. Frostie vytvorila obrovské ľadové oblúky, aby mali jednorožce kde bezpečne pristáť, zatiaľ čo Blaze lietal okolo nich a svojimi plameňmi zohrieval premrznuté krídla tých najmenších.

Willow sa stratila medzi oblakmi tak dokonale, že ju nebolo vôbec vidieť. Postupne privádzala zmätené jednorožce na bezpečné miesto. Lumion vytvoril obrovský zlatobiely ochranný štít, ktorý zachytával lietajúce kamene aj blesky. Napriek tomu sa búrka každou chvíľou stávala silnejšou a zdalo sa, že ani všetci piati draci spolu nebudú stačiť.

Práve vtedy zostal Nyxor nehybne stáť na okraji skaly. Mohol jednoducho odletieť. Veď jednorožce nepoznal a draci z Dragonhavenu boli ešte pred chvíľou jeho nepriatelia. Keď však uvidel malé dúhové žriebä, ktoré vietor odtrhol od stáda, spomenul si na seba, keď bol kedysi sám. Bez jediného slova sa rozplynul do tieňa mrakov.

O zlomok sekundy sa objavil priamo vedľa vystrašeného žriebäťa. Jedným mávnutím krídla vytvoril z tieňov pevnú cestu, po ktorej mohlo bezpečne dobehnúť späť k svojej mame. Potom sa znovu teleportoval a zachytil ďalšie dve mláďatá, ktoré vietor unášal k útesom. Draci s úžasom sledovali, že svoje schopnosti tentoraz nepoužíva na strašenie, ale na záchranu.

Lenže búrka bola čoraz silnejšia. Nad oblakmi sa otvoril obrovský vír, ktorý pohlcoval všetko okolo seba. Dokonca aj Stormy cítil, že jeho vietor už nestačí. Lumion si uvedomil, že túto skúšku môže zvládnuť iba vtedy, ak spoja všetky svoje schopnosti do jednej.

„Blaze, dodaj energiu! Frostie, ochlaď okraj víru! Stormy, roztoč prúdenie opačným smerom! Willow, priveď všetkých jednorožcov do stredu štítu! Nyxor… potrebujem tvoje tiene!“ zvolal Lumion.

Nyxor na okamih zaváhal. Nikto ho ešte nikdy nepožiadal o pomoc. Vždy od neho chceli len to, aby odišiel. Tentoraz však všetci čakali práve na neho. Zhlboka sa nadýchol a z tieňov vytvoril dlhé tmavé stuhy, ktoré obopli okraj víru ako pevné laná. Stormy ich okamžite zachytil vetrom, Frostie ich spevnila ľadovými kryštálmi a Blaze ich rozžiaril horúcou energiou, aby sa nerozpadli.

Nakoniec Lumion roztiahol krídla a vytvoril obrovský zlatobiely ochranný štít. Všetka sila jeho priateľov sa spojila do jediného jasného lúča, ktorý vystrelil priamo do stredu búrky. Oblaky sa rozžiarili, vietor sa začal utišovať a obrovský vír sa pomaly rozpadol na stovky malých obláčikov, ktoré pokojne odplávali po oblohe.

Lietajúce jednorožce pristáli na dúhových lúkach a ich kráľovná Aurora pristúpila k drakom s vďačným úsmevom. Jej srsť sa trblietala všetkými farbami dúhy a veľké perlové krídla sa ligotali na slnku. „Zachránili ste celé naše stádo,“ povedala. Potom sa otočila k Nyxorovi. „A ty si zachránil naše najmenšie žriebätá. Na taký skutok sa nikdy nezabúda.“

Nyxor prekvapene sklonil hlavu. Čakal výčitky alebo podozrievanie, no namiesto toho počul poďakovanie. Bolo to zvláštne, príjemné a zároveň trochu desivé. Nevedel, čo povedať, preto iba potichu zašepkal: „Urobil som len to, čo bolo správne.“