Profesor Krištof a lietajúca knižnica

Na konci jednej pokojnej ulice stál zvláštny dom.

Bol nakrivo.

Komín sa kýval.
Dvere pískali.
A okná vyzerali, akoby sa stále čudovali.

V tom dome býval profesor Krištof.

Mal veľké okuliare, ponožky rôznych farieb a vlasy, ktoré pripomínali vybuchnutý puding.

Profesor nebol obyčajný vynálezca.

Raz vynašiel samomiešaciu polievku.
Inokedy topánky s kolieskami do kopca.
A raz omylom vytvoril stroj, ktorý menil kapustu na konfety.

To bol veľmi zvláštny týždeň.

Jedného daždivého večera sedela u profesora jeho susedka Ela.

Ela mala sedem rokov, bola múdra a stále kládla otázky.

„Prečo majú ryby oči otvorené?“
„Koľko špagiet zje priemerný slon?“
„A prečo vám z laboratória občas svieti zelený dym?“

Profesor sa zakaždým tváril veľmi múdro a povedal:
„Vedecké dôvody.“

V ten večer profesor niečo nervózne hľadal.

Otvoril skrinku.
Potom zásuvku.
Potom chladničku.

„Hmm… nie.“

Ela zdvihla obočie.
„Hľadáte syr?“

„Nie,“ povedal profesor. „Hľadám Lietajúce písmeno K.“

„…čože?“

Profesor si povzdychol.
„Bez neho moja lietajúca knižnica nevzlietne.“

Ela si myslela, že si robí srandu.

Nerobil.

Profesor otvoril tajné dvere za vešiakom.

A tam bola OBROVSKÁ knižnica.

Poličky až po strop.
Rebríky.
Státisíce kníh.
A uprostred miestnosti obrovská vrtuľa.

„To je… knižnica?“ zašepkala Ela.

„Samozrejme,“ povedal profesor. „Každá poriadna knižnica by mala vedieť lietať.“

„Prečo?“

Profesor sa zamyslel.
„Lebo knihy nemajú rady nudu.“

Zrazu sa ozvalo:

„PRÁSK!“

Jedna kniha vystrelila z police a trafila profesora do hlavy.

„Au.“

Ela sa rozosmiala.

Profesor však zrazu zbledol.

„To nie je dobré.“

„Čo?“

„Keď sú knihy nervózne, začnú lietať samy.“

A presne to sa stalo.

Knihy začali poletovať po miestnosti ako splašené holuby.

Jedna encyklopédia pristála v akváriu.
Rozprávky lietali okolo lustra.
A kuchárska kniha kričala:
„PRIDAJ VIAC CESNAKU!“

„Musíme nájsť Lietajúce písmeno K!“ zvolal profesor.

„A čo to vlastne je?“ pýtala sa Ela.

Profesor ukázal na zvláštny zlatý predmet v tvare písmena K.

„Je to motor celej knižnice.“

„A kde je?“

Profesor si upravil okuliare.
„Naposledy som ho videl… keď som jedol puding.“

„To veľmi nepomáha.“

Začali hľadať.

Pozreli pod gauč.
Do hrncov.
Aj do profesorovej papuče.

V papuči našli tri sušienky a malý banán.

„Nepýtaj sa,“ povedal profesor vážne.

Zrazu sa ozvalo zvláštne:
„ŠUCH-ŠUCH.“

Spoza police vykukol malý chlapec.

Mal čiapku z novín a ruky celé od atramentu.

„Vy ste Knihovní škriatok?“ spýtala sa Ela.

„Nie,“ povedal chlapec. „Ja som Timo.“

„Čo tu robíš?“

„Schoval som sa sem, keď som sa pohádal s bratom.“

Profesor si kľakol.
„A pomohlo to?“

Timo pokrútil hlavou.
„Ani nie.“

Ela sa zamračila.
„Tak poď s nami.“

Timo chvíľu váhal.
Potom prikývol.

Traja pátrači pokračovali ďalej.

Nakoniec objavili tajný výťah ukrytý za atlasom sveta.

Výťah ich vyviezol až na strechu domu.

A tam…

Stála LIETAJÚCA KNIŽNICA.

Mala obrovské balóny.
Mosadzné vrtule.
A komín, z ktorého vylietavali písmenká.

„To je nádhera,“ vydýchla Ela.

Lenže niečo bolo zle.

Knižnica sa začala nebezpečne nakláňať.

„Bez písmena K spadneme!“ zvolal profesor.

Vtom Timo ukázal na holuba sediaceho na komíne.

Holub mal na krku zlaté písmeno K.

„Ten zlodej!“ skríkol profesor.

Holub však odletel.

„Za ním!“ kričala Ela.

Rozbehli sa po streche.

Profesor bežal pomaly.
Veľmi pomaly.

„Prečo… som si… dal… tri pudingy…“

Holub pristál na najvyššom balóniku knižnice.

Ela dostala nápad.

„Profesor! Vaše topánky do kopca!“

Profesor vytreštil oči.
„GENIÁLNE!“

Obul si zvláštne topánky s raketkami.

„Tie fungujú?“

„Približne.“

Profesor stlačil gombík.

„FŠŠŠŠŠT!“

Vystrelilo ho do vzduchu ako korkovú zátku.

„Aaaaaaaaaaa!“

Preletel ponad komín.
Ponad balón.
A skoro aj ponad celé mesto.

Ale podarilo sa mu chytiť holuba.

„Mám ho!“

Potom však zistil jednu dôležitú vec.

„Ako sa pristáva?“

„TO STE MOHLI RIEŠIŤ AJ SKÔR!“ kričala Ela.

Profesor dopadol priamo do obrovského nafukovacieho bazéna na streche susedov.

„Žijem!“ vykríkol.

„A susedia vás asi zabijú,“ povedala Ela.

Keď vrátili písmeno K na svoje miesto, lietajúca knižnica sa rozsvietila.

Motor zaburácal.
Balóny sa napli.
A celá knižnica sa pomaly zdvihla nad mesto.

Pod nimi svietili lampy.
Autá vyzerali ako hračky.
A oblaky boli tak blízko, že sa ich skoro dalo chytiť.

„Kam letíme?“ spýtal sa Timo.

Profesor sa usmial.
„Tam, kde niekomu chýba dobrý príbeh.“

Celú noc lietali ponad mestá a dediny.

A všade, kde pristáli, nechali jednu knihu.

Ráno sa Ela vrátila domov unavená, ale šťastná.

Mama sa spýtala:
„Kde si bola?“

Ela sa usmiala.
„V knižnici.“

Mama prikývla.
„Aha.“

Potom si všimla obrovské pierko od holuba vo vlasoch.

„To bola VEĽMI zvláštna knižnica, však?“

Ela len mrkla.

A ďaleko nad mestom práve lietala knižnica, z ktorej komína padali malé písmenká do ranného vetra.

---

Ponaučenie

Knihy a príbehy dokážu spájať ľudí, pomáhajú riešiť problémy a rozvíjajú fantáziu. Niekedy stačí jeden dobrý príbeh, aby sa niekto cítil lepšie.

---

Otázky pre deti

1. Čo hľadal profesor Krištof?

• A) Stratený syr
• B) Lietajúce písmeno K
• C) Magickú lyžicu

2. Ako sa volala dievčina, ktorá profesorovi pomáhala?

• A) Laura
• B) Nina
• C) Ela

3. Kto ukradol písmeno K?

• A) Pes
• B) Holub
• C) Kuchár

4. Čo bolo hlavným ponaučením rozprávky?

• A) Nejesť veľa pudingu
• B) Báť sa lietania
• C) Knihy a príbehy majú veľkú silu