Medovníkový mužíček

Kde bolo, tam bolo, v útulnej malej chalúpke žila stará žena so svojím manželom. Jedného dňa sa stará žena rozhodla upiecť niečo výnimočné.

„Upečiem medovníkového mužíčka!“ zvolala nadšene.

Pripravila cesto, vyvaľkala ho a vykrojila z neho tvar malého mužíčka. Z hrozienok mu spravila oči, z čerešne nos a gombíky ozdobila kúskami sladkostí. Potom ho vložila do rúry piecť.

Onedlho sa kuchyňou začala šíriť nádherná vôňa medovníka. Keď stará žena otvorila rúru, aby sa pozrela, čo sa deje, zrazu medovníkový mužíček vyskočil von a rozbehol sa priamo z chalúpky!

Stará žena aj starý muž sa rozbehli za ním a kričali:

„Stoj! Stoj! Chceme ťa zjesť!“

Ale medovníkový mužíček sa len zasmial a zakričal:

„Bežte, bežte, čo vám sily stačia! Aj tak ma nechytíte, som Medovníkový mužíček!“

Medovníkový mužíček bežal cez záhradu a popri krave. Krava zamúkala:

„Stoj! Stoj! Chcem ťa zjesť!“

No medovníkový mužíček sa len zasmial:

„Utiekol som starej žene aj starému mužovi a utečiem aj tebe!“

Rozbehol sa ešte rýchlejšie a krava sa pridala k prenasledovaniu.

Onedlho míňal koňa na lúke. Kôň zafrkal:

„Stoj! Stoj! Chcem ťa zjesť!“

Ale medovníkový mužíček sa znovu zasmial:

„Utiekol som starej žene, starému mužovi aj krave a utečiem aj tebe!“

Medovníkový mužíček bežal ďalej a za ním už utekali stará žena, starý muž, krava aj kôň. Popri ceste stretol sliepočku, ktorá zobala zrnká zo zeme.

„Stoj! Stoj! Chcem ťa zjesť!“ zakotkodákala sliepka.

No medovníkový mužíček sa len pochválil:

„Utiekol som starej žene, starému mužovi, krave aj koňovi a utečiem aj tebe!“

Medovníkový mužíček bol na seba veľmi pyšný.

„Nikto ma nikdy nechytí!“ pomyslel si.

Keď však bežal popri rieke, stretol prefíkanú líšku. Líška si oblizla pysky a povedala:

„Dobrý deň, Medovníkový mužíček. Prečo sa tak ponáhľaš?“

Medovníkový mužíček odpovedal:

„Utiekol som starej žene, starému mužovi, krave, koňovi aj sliepke a utečiem aj tebe!“

Líška sa prefíkane usmiala.

„Ale ja ťa nechcem naháňať. Ak však potrebuješ prejsť cez rieku, rada ti pomôžem. Sadni si na môj chvost a prenesiem ťa.“

Medovníkový mužíček chvíľu premýšľal a napokon líške uveril. Vyskočil jej na chvost a líška začala plávať cez rieku.

Keď boli vo väčšej hĺbke, líška povedala:

„Radšej si sadni na môj chrbát, aby si nezmokli tvoje nožičky.“

Medovníkový mužíček ju poslúchol.

O chvíľu bola voda ešte hlbšia.

„Radšej si sadni na moju hlavu,“ povedala líška.

Medovníkový mužíček sa presunul na jej hlavu.

Napokon, keď boli uprostred najhlbšej časti rieky, líška povedala:

„Radšej si sadni na môj nos, aby si nespadol do vody.“

Medovníkový mužíček opatrne prešiel na líškin nos.

No práve keď dorazili na druhý breh, líška ho vyhodila do vzduchu, otvorila papuľu a chňap!

Medovníkový mužíček zmizol.

A tak sa skončil príbeh Medovníkového mužíčka. Stará žena a starý muž sa vrátili domov a odvtedy boli pri pečení opatrnejší. No na odvážneho medovníkového mužíčka a jeho krátke dobrodružstvo nikdy nezabudli.

Ponaučenie z rozprávky

Buď opatrný pri stretnutiach s neznámymi a pamätaj, že ani rýchlosť a šikovnosť nie vždy ochránia pred nebezpečenstvom.

Otázky k rozprávke

1. Prečo Medovníkový mužíček utiekol starej žene a starému mužovi?

• A) Chcel sa hrať v lese
• B) Bál sa, že ho zjedia ✅
• C) Hľadal svojich kamarátov
• D) Chcel sa naučiť plávať

2. Ako líška oklamala Medovníkového mužíčka, aby sa dostal bližšie k jej papuli?

• A) Sľúbila mu sladkosti
• B) Povedala mu, že ho odvezie na vozíku
• C) Presvedčila ho, aby si sadal stále bližšie k jej hlave a nosu ✅
• D) Naháňala ho po lese

3. Aké ponaučenie si podľa teba odniesli stará žena a starý muž?

• A) Že medovníky treba piecť dlhšie
• B) Že nemajú nechávať otvorenú rúru
• C) Že treba byť opatrný a neveriť každému ✅
• D) Že zvieratá v lese sú nebezpečné iba v zime