Najkrajšie rozprávky pred spaním pre deti online zdarma. Krátke večerné rozprávky a audio rozprávky na pokojné zaspávanie.
Pripravujem zvuk…
Vytvorenie prvého zvukového záznamu môže trvať aj niekoľko desiatok sekúnd. Ďalšie prehrávanie bude rýchlejšie.
Zatiaľ nie sú nahraté žiadne zvuky. Pridajte súbory do priečinka „sounds/“ pluginu.
⏱️ Približný čas čítania: 8 minút
„Predchádzajúca časť →“
Pokračovanie príbehu Oliver a drak z Čiernych skál
Po dni, keď Oliver a jeho drak prvýkrát spolu vzlietli a odohnali lovcov, sa zdalo, že hory konečne opäť dýchajú pokojnejšie. Vietor sa už netočil nervózne okolo skál a obloha bola niekoľko dní zvláštne tichá.
Až príliš tichá.
Oliver sedel na okraji útesu a sledoval svojho draka, ktorý sa snažil chytiť vlastný chvost — a pritom pôsobil oveľa menej nebezpečne než pri ich prvom stretnutí.
„Vieš, že keby ťa teraz niekto videl, asi by neveril, že si ten postrach Čiernych skál,“ poznamenal Oliver.
Drak sa zastavil, pozrel naňho… a teatrálne si odfrkol, akoby sa ho to hlboko dotklo.
„Dobre, dobre,“ zasmial sa Oliver, „stále si strašidelný. Len… občas.“
V tej chvíli sa však svet zmenil.
Obloha potemnela, akoby ju niekto zakryl obrovským tieňom.
Vietor sa náhle zastavil.
Úplne.
„To nie je normálne,“ zašepkal Oliver.
Jeho drak stuhol.
Tentoraz sa nesmial.
Z diaľky sa ozval hlboký zvuk, ktorý nepripomínal nič, čo Oliver doteraz počul. Nebol to rev. Nebol to vietor.
Bol to… tlak.
Ako keď sa blíži búrka, len tisíckrát silnejšia.
A potom sa objavil.
Obrovský drak, väčší než celé skalné veže, s krídlami tak širokými, že zakrývali slnko. Jeho šupiny mali farbu tmavých oblakov a pri každom pohybe sa okolo neho stáčal vír vetra.
„To je…“ začal Oliver.
„…veľmi zlý deň,“ dokončil sám.
Drak vedľa neho zavrčal — hlboko, varovne, ale aj s niečím, čo Oliver ešte nepočul.
Rešpekt.
Ale aj strach.
„Poznáš ho, však?“ zašepkal Oliver.
Drak prikývol.
Pomaly.
„Dobre… tak to je ešte horšie.“
Obrovský drak — kráľ oblakov — sa zniesol nižšie a jediným úderom krídel rozvíril vzduch tak silno, že Oliver takmer spadol z útesu.
Z diaľky bolo počuť praskanie skál.
Stromy sa ohýbali.
Menšie draky v okolí sa rozutekali.
„Takže plán?“ spýtal sa Oliver.
Jeho drak sa naňho pozrel.
„Áno, to som si myslel,“ prikývol Oliver. „Žiadny plán.“
Kráľ oblakov zaútočil prvý.
Neboli to plamene.
Bol to vietor.
Obrovská tlaková vlna ich zmietla zo skaly.
Oliver cítil, ako padá.
A potom ho niečo zachytilo.
Jeho drak.
„Dobre! Dobre! Letíme! To je dobré!“ zakričal, aj keď si nebol úplne istý.
Vzduch bol divoký.
Nepredvídateľný.
Každý pohyb bol boj.
„Drž sa vyššie!“ kričal Oliver, aj keď netušil, či ho drak poslúcha, alebo len robí, čo vie.
Kráľ oblakov sa otočil a zaútočil znova.
Tentoraz priamo.
Ich draky sa zrazili vo vzduchu.
Obrovský náraz roztrhol oblaky.
Oliver sa takmer pustil.
„Toto bol zlý nápad!“ vykríkol.
Jeho drak však nezutekal.
„Musíme ho spomaliť!“ zvolal Oliver, snažiac sa prekričať vietor.
Pozrel dole.
Medzi skalami si všimol úzke kamenné veže.
„Tam! Medzi skalami!“
Drak zaváhal.
Bolo to nebezpečné.
Príliš úzke.
„Ver mi!“ zakričal Oliver.
A tentoraz…
drak poslúchol bez váhania.
Vleteli medzi skalné veže.
Tesne.
Príliš tesne.
Kráľ oblakov ich nasledoval.
Bol silnejší.
Ale nie obratnejší.
Jeho krídla narazili do skál.
Spomalil.
Len na chvíľu.
Ale presne tú chvíľu potrebovali.
„Teraz!“ zakričal Oliver.
Jeho drak sa prudko otočil, nabral výšku a zletel späť smerom k obrovskému drakovi.
Tentoraz neutekali.
Útočili.
Nie silou.
Ale presnosťou.
Vyhli sa ďalšiemu úderu vetra.
Preleteli popri jeho krku.
A Oliver si všimol niečo zvláštne.
Jedno krídlo.
Zranené.
„Počkaj… ty nebojuješ preto, že chceš,“ zašepkal.
„Ty máš bolesť.“
Drak pod ním zaváhal.
„Musíme to zastaviť… nie ho poraziť!“
Kráľ oblakov zaútočil znova.
Silnejšie než predtým.
Ale tentoraz Oliver nekričal.
Len položil ruku na krk svojho draka.
„Pokoj…“
Drak spomalil.
A namiesto útoku…
znížil výšku.
Pomaly.
Opatrne.
Obrovský drak sa priblížil.
Pripravený na ďalší úder.
Ale ten neprišiel.
Len ticho.
A pokoj.
Oliver sa postavil na chrbte draka (čo bol veľmi zlý nápad, ale urobil to aj tak).
„Hej!“ zakričal.
Kráľ oblakov sa zastavil.
„Nebudeme bojovať!“ pokračoval.
Ticho.
Len vietor.
A potom…
obrovský drak spomalil.
Jeho krídla sa prestali triasť.
A po prvýkrát…
nevyzeral ako hrozba.
Ale ako niekto, kto bol dlho sám.
O pár minút neskôr sedeli na skale.
Oliver, jeho drak… a kráľ oblakov.
„Takže… sme kamaráti?“ skúsil Oliver.
Obrovský drak pomaly vydýchol oblak pary.
Oliver sa usmial.
„Beriem to ako áno.“
A tak sa z obávaného kráľa oblakov stal tichý ochranca hôr a nečakaný priateľ. Oliver so svojím drakom ho chodievali navštevovať a spolu lietali vysoko nad oblakmi, kde vietor už neburácal, ale pokojne spieval. A hory si konečne vydýchli, pretože vedeli, že nad nimi bdie niekto silný… a dobrý.
Ponaučenie
Najväčšie problémy sa nie vždy riešia silou. Niekedy stačí pochopiť, čo sa naozaj deje — a odvaha prestať bojovať môže byť silnejšia než akýkoľvek útok.
Ohodnoťte rozprávku
Neprečítané
