Tobi a lietajúci koláčový ostrov

V malej dedinke obklopenej voňavými záhradami žil chlapec menom Tobi. Mal veľkú chuť na sladké a často si vymýšľal, ako by bolo úžasné, keby sa mohol prechádzať po oblakoch z cukrovej vaty. Jedného teplého letného večera, keď slnko už len jemne hladkalo vrcholky stromov, Tobi behal po záhrade za domom a hľadal zrelé jahody. Zrazu sa mu pod nohami zatrepotala tráva a on uvidel niečo neuveriteľné – malý ostrovok vznášajúci sa tesne nad zemou, celý z mäkkých koláčov, obláčikov šľahačky a farebnej cukrovej vaty.

Na ostrove ho privítala usmievavá liška s oranžovou srsťou, ktorá sa volala Cukrovka. „Vitaj, Tobi! Som rada, že si nás našiel,“ povedala veselo a mávla chvostom, až sa okolo nej rozleteli drobné kryštáliky cukru. Vedľa nej bzučala malá včielka Medulka s lesklými krídelkami. „My tu bývame a lietame, kde sa nám zachce,“ zacvrlikala Medulka. Tobi sa smial od ucha k uchu a opatrne vyskočil na mäkký povrch ostrova. Všetko voňalo po vanilke, malinách a čokoláde.

Chvíľu sa spolu hrali – Tobi skákal po obláčikoch šľahačky, Cukrovka mu ukazovala najchutnejšie kúsky a Medulka im nosila kvapky medu ako sladkú omáčku. No zrazu sa ostrov začal pomaly nakláňať a klesať k zemi. „Och nie!“ zvolala Cukrovka. „Dochádza nám sladká mágia. Potrebujeme novú energiu, inak spadneme!“ Tobi sa zamračil, ale hneď sa rozžiaril: „Pomôžem vám! Pozbierame to najlepšie ovocie z okolia a upečieme najväčší dúhový koláč, aký svet videl!“

Najprv sa pustili do zbierania. Tobi našiel veľké červené jahody, Cukrovka priniesla voňavé maliny a Medulka nazbierala kvietky levandule na vôňu. Keď však zmiešali všetko do veľkej misy, koláč sa pri prvom pokuse nadýchol tak veľmi, že vyletel až do koruny starého jablone a uviazol tam. Všetci sa smiali – Tobi mal celú tvár od múky a Cukrovka sa prevracala od smiechu na chrbte. „Ešte raz, ale tentoraz s láskou!“ zavolala Medulka.

Pri druhom pokuse Tobi zamiešal cesto pomaly a spieval si pritom veselú pesničku. Cukrovka pridala svoje čarovné líščie korenie a Medulka pokropila všetko medom. Koláč sa pekne nadýchol, rozžiaril sa dúhovými farbami a ostrov sa pomaly začal dvíhať. Čoskoro sa vznášali vysoko nad záhradou, nad stromami a videli celú dedinku ako na dlani. Všetko okolo nich voňalo sladko a teplo.

Keď sa ostrov znova stabilne vznášal, Cukrovka a Medulka objali Tobiho. „Ďakujeme ti, priateľu. Teraz môžeme lietať ďalej,“ povedala liška. Tobi sa usmial a zoskočil späť do svojej záhrady. Ostrov mu zamával a pomaly odplával ponad kopce, ako veľká sladká loď na oblohe. Tobi si líhol do trávy, pozoroval hviezdy a cítil v ústach ešte sladkú chuť dobrodružstva.

Ponaučenie

Tobi najprv zmiešal všetko narýchlo a koláč vyletel až do stromu. Keď sa však upokojil, zamiešal cesto pomaly a s radosťou, koláč sa podaril a ostrov znovu krásne letel.