Oliver a drak z Čiernych skál - napínavá rozprávka pre deti

0:00 0:00

⏱️ Približný čas čítania: 9 minút

Čo ak by si stretol draka, ktorého sa bojí celý svet… a zistil by si, že nie je zlý?

V krajine, kde vietor nespieval, ale skôr si šepkal staré príbehy medzi úzkymi horskými priechodmi, žil chlapec menom Oliver. Nebol najodvážnejší v dedine, ani najsilnejší, a určite nie ten, ktorého by si niekto vybral ako hrdinu veľkého dobrodružstva. Mal však jednu vlastnosť, ktorú si dlho nikto nevšimol — nevzdával sa ani vtedy, keď všetko vyzeralo stratené.

A možno práve preto sa jedného dňa vybral tam, kam by sa iní nikdy neodvážili.

Do Čiernych skál.

O tom mieste sa hovorilo potichu. Nie preto, že by si ľudia nechceli rozprávať príbehy, ale preto, že tie príbehy končili vždy rovnako — drakom, ktorý nikomu neveril a ktorý vyháňal každého, kto sa k nemu priblížil.

Oliver však nešiel bojovať.

Šiel zistiť, prečo.

Keď sa konečne dostal na miesto, kde sa krajina menila z mäkkej zelene na tvrdý, tmavý kameň, vietor zosilnel a začal sa správať zvláštne, akoby sa neustále snažil Olivera otočiť späť.

„Ja viem, že by som sa mal báť,“ zamrmlal si popod nos, keď sa opieral o skalu, „ale už som sem došiel, tak by bola škoda to vzdať.“

V tej chvíli sa obloha nad ním roztrhla prudkým závanom vzduchu.

Niečo obrovské preletelo nad jeho hlavou.

Oliver sa prikrčil, zakryl si hlavu rukami a opatrne sa pozrel hore.

A uvidel ho.

Draka.

Bol väčší, než si kedy vedel predstaviť, no zároveň nepôsobil len hrozivo — pôsobil aj nepokojne, akoby nikdy nemal chvíľu pokoja. Jeho krídla sa leskli v tmavých odtieňoch a pri každom pohybe vydávali hlboký, dunivý zvuk.

Drak sa otočil.

Zbadal Olivera.

A rozhodol sa, že toto nebude pokojné stretnutie.

„Dobre… tak toto ide rýchlejšie, než som čakal,“ vydýchol Oliver, keď sa drak začal rútiť priamo na neho.

Plameň preletel len kúsok vedľa neho a rozžeravil kamene tak, že zasyčali.

Oliver sa rozbehol medzi skalami, pričom sa snažil nepošmyknúť na drobných úlomkoch.

„Nie som tu na boj!“ zakričal, aj keď vedel, že to asi nepomôže.

Drak sa však nezastavil.

Zareval tak hlasno, že Oliverovi zazvonilo v ušiach.

„Dobre, rozumiem, počúvať zatiaľ nebudeš,“ dodal rýchlo.

Pri behu si všimol úzku skalnú štrbinu, do ktorej sa sotva zmestil.

Vbehol dnu.

Drak sa pokúsil nasledovať ho — ale zasekol sa.

Krídla narazili do skál a na chvíľu sa zasekol.

Oliver sa zastavil.

Otočil sa.

A namiesto úteku spravil niečo úplne nečakané.

Sadol si.

Oliver a drak z Čiernych skál - Oliver stretáva draka

Drak sa naňho díval, trochu zmätene, trochu nahnevane.

Oliver si povzdychol.

„Pozri… ja viem, že vyzerám ako chutná desiata, ale úprimne — nemám veľa mäsa.“

Drak naklonil hlavu.

Ticho.

„A navyše,“ pokračoval Oliver, „ak ma zješ, kto ti bude rozprávať takéto dobré vtipy?“

Drak pomaly zavrel tlamu.

Nezaútočil.

Len… pozeral.

Oliver sa opatrne usmial.

„Aha. Takže možno predsa len nie si úplne bez humoru.“

Nasledujúce chvíle neboli o boji.

Boli o čakaní.

Oliver sa nehýbal, neprovokoval, len tam bol.

A drak… postupne prestával byť pripravený zaútočiť.

Po chvíli sa dokonca stalo niečo zvláštne.

Drak si hlasno odfrkol… a z nosa mu vyšiel malý obláčik dymu, ktorý vyzeral skôr komicky než hrozivo.

Oliver sa rozosmial.

„Tak toto bolo úprimne trochu smiešne.“

Drak zavrčal — ale znelo to skôr urazene než nebezpečne.

Ich zvláštne ticho však netrvalo dlho.

Z diaľky sa ozval zvuk.

Kov.

Krídla.

A hlasy.

Lovci.

„No výborne,“ zamrmlal Oliver. „A teraz prichádza tá časť, kde sa veci pokazia.“

Drak sa okamžite napol.

Tentoraz neútočil na Olivera.

Pozeral smerom k prichádzajúcemu nebezpečenstvu.

A Oliver konečne pochopil.

„Ty sa nebojíš mňa,“ povedal potichu. „Ty sa bojíš ich.“

Drak zavrčal.

Tentoraz hlboko.

A pripravil sa na boj.

Lovci sa objavili na okraji skál, jazdiac na veľkých drakoch s kovovými postrojmi.

„Tam je!“ zakričal jeden.

Oliver si ani nestihol rozmyslieť, čo robí.

Postavil sa vedľa draka.

„Tak dobre,“ vydýchol. „Skúsime to spolu.“

Drak naňho krátko pozrel.

A tentoraz…

neodišiel.

Keď prvý útok prišiel, bol rýchly a prudký.

Vzduch sa roztrhol, keď sa draky stretli vo vzduchu a ich krídla vytvorili vír, ktorý takmer zhodil Olivera zo zeme.

„Dobre, toto je o dosť horšie než som čakal!“ zakričal.

Drak sa odrazil.

Oliver sa chytil jeho šupín a nejako sa vyšvihol na jeho chrbát.

„Nemám plán!“ priznal. „Ale mám dobrý pocit, že by sme nemali spadnúť!“

Drak prudko vyletel.

A Oliver — hoci sa snažil pôsobiť odvážne — si uvedomil, že kričí.

„TOTO JE SUPER A HROZNÉ ZÁROVEŇ!“

Let bol divoký, rýchly a plný nečakaných obratov. Drak reagoval skôr na inštinkt než na Oliverove pokyny, no postupne sa ich pohyby začali zosúlaďovať.

„Dobre… dobre… počkaj… myslím, že to funguje!“ zvolal Oliver.

Drak prudko zabočil.

Vyhol sa plameňu.

A potom sa prvýkrát otočil k útoku nie zo strachu — ale vedome.

Lovci po chvíli ustúpili.

Neboli pripravení na niečo, čo spolupracovalo tak prirodzene.

Ticho sa vrátilo.

Oliver zoskočil na zem, trasúc sa, no s úsmevom.

Pozrel na draka.

„Tak čo… sme tím?“

Drak si odfrkol.

A potom ho jemne ťukol hlavou.

A tak sa z osamelého draka stal Oliverov spojenec a priateľ. Hory sa zdali pokojné, akoby si na chvíľu vydýchli… no Oliver v kútiku duše cítil, že ich príbeh sa ešte neskončil. A mal pravdu — pretože vysoko nad oblakmi sa už v tom čase pohyboval tieň niečoho oveľa väčšieho.

Koniec prvej časti.